1. chapter- Elizabeth Annie McAdams
Elizabeth Annie McAdams. Meno dievčaťa, ktoré vždy dostane čo chce, ktoré sa vždy topí v nemalých problémoch, no vie z nich vykľučkovať. Opletačky s políciou dôverne pozná. Dievča veľmi pekné vysokej chudej postavy s modrými očami a blonďavými vlasmi... Presne to ju vystihuje.
♥♥♥
Stála som pred skriňou a vyberala som si veci na večer. Prešlo mi hlavou niekoľko kombinácií, no napokon som zostala verná klasickým jeansom, tričku a topánkam. Predpokladala som, že bude chladno, tak som si vzala ešte bundu. Zamkla som z vnútra izbu a pripravená na ďalšiu večernú akciu som sa zošuchla cez zábradlie po odkvapovej rúre až na zem. Zastala som za rohom tak, aby som sa ponorila do tmy. Keď som sa presvedčila, že na okolo nikto nestojí, prebehla som cez cestu a nastúpila som do väčšieho čierneho auta.
„Ahoj.“ Pozdravili všetci naraz.
„Ahojte.“ Zodvihla som ruku na pozdrav a vyrazili sme.
„Eli..“ vydýchol Danny pozerajúc sa mi uprene do očí. Pritiahol so ma na kolená tak, aby som bola rozkročmo tvárou k nemu a decká sa vedľa nás hneď posunuli, aby si spravili väčšie pohodlie.
„Chýbala si mi...“ priložil svoje pery na tie moje.
„Naozaj?“ pokúšala som ho.
„Naozaj.“ So zatvorenými očami vdychoval moju vôňu.
„Eli...“ vzdychol.
„Áno?
„Krásne voniaš.“
„Ďakujem.“ Zachichotala som sa. „Aj keď neviem, čo je také prekrásne na cigaretovom zápachu.“ Smiala som sa po tichu.
„Oh.“ Začervenal sa. „Je to pri najmenšom sexy.“
„Eli?“ prehovorila Sam, čím prerušila Dannyho. na čo okamžite znervóznel.
„Áno?“ milo som sa na ňu usmiala.
"Ideš zajtra do školy?"
"Neviem." mávla som rukou. "Čo je to za otázku?"
"Ja len tak." mykla som plecami a venovala som sa opäť Dannymu.
"Čo plánujeme dnes?" šepol mi do ucha, pri čom sa perami jemne obtrel o moje ucho. Zastonala som.
"Dylan." zavrčala som , na čo sa nepohodlne zamechril.
"Ten bastard." zaťal sánku a ruky zovrel v päste.
"Kľud." upokojujúco som sa naňho usmiala a položila mu ruku do dlane.
"Takže Dylan." povedal tento krát hlasnejšie tak, aby to počuli všetci a pomädlil si ruky. "Čo spravíme?"
"Ty si chýbal pri plánovaní?" znepokojene sa pýtal Jay, ktorý držal Sam za ruku.
"Tak trochu." Danny si vyslúžil jednu menšiu facku.
"Pokoj braček." šúchal si líce.
"Ako chceš ísť do akcie, keď nevieš o čo ide?!" zapojil sa do konverzácie aj Jason, ktorý sedel vpredu na mieste spolujazdca vedľa Marca.
"Tak po mne nevrieskajte a láskavo mi vysvetlite, o čo tu ide!" podráždene mával rukami.
"Pôvodne chcela Eli vyhodiť ich sklad do vzduchu, ale zhodli sme sa, že po tom incidente s Andrewom to trochu zmiernime. Malý požiar by mal stačiť." Ryan sa zlomyseľne zaškeril.
"Eli." ohromene, no s úsmevom sa na mňa Danny pozrel. "Som na teba hrdý." venoval mi jeden zamilovaný pohľad.
"Ďakujem."
"Takže? O čo ide?" s vážnym výrazom sa otočil na Luka.
"Drž sa Jessieho a kry si chrbát." pokojne povedal. Danny prikývol, mykol plecami a venoval sa opäť mne. Po pár minútach sme zastali pred starou zrúcanou budovou za Dylanovým skladom.
"Všetci viete, čo máte robiť?" uisťoval sa Luke.
"Luke." otočil sa naňho Marco. Mal nahnevaný výraz v tvári a z očí mu priam šľahali plamene. "Myslel som, že tu tomu velím ja." precedil cez zuby so zaťatou sánkou a zovretými päsťami. Luke sa stiahol a stíchol. Marco nikdy neovládol svoj hnev. Vždy sa naštve za maličkosti a potom kričí po všetkých a za všetko.
"Uhm." po dlhšej chvíle ticha prehovoril Jessie. "Tak ideme?" spýtavo sa na nás pozrel. Myslela som, že Marco zas vybuchne, no na moje prekvapenie sa udržal.
"Poďme." vystúpili sme a zašli sa roh. Po tichu, skrčene sme zašli za ten sklad. Každý zaujal svoje miesto. Ryan sa spýtavo pozrel na Marca so zapaľovačom v ruke a ten mu pevne prikývol. Opatrne prechádzal až k hlavným, trochu rozkopaným dreveným dverám s umelohmotnou kľučkou, na ktorú položil papier zabalený v látke poliatej benzínom. Uistil sa, že tam drží a zapálil ju. Po tichu dobehol späť ku nám za roh a spoločne sme pozorovali naše veľdielo. Najprv sa začala taviť kľučka, neskôr aj dvere. Po pár minútach sa chytal aj nábytok v chodbe, ktorý odhalili vzbĺknuté dvere. Po chvíli bolo počuť kohosi výkrik. Tipovala som Dylana. Ten jeho slizký hlas by som spoznala, aj keby kričal z vrchu Eiffelovky. Víťazne som sa obzrela na Dannyho, ktorý sa pyšne pozeral na Ryana.
"Dobrá práca, braček." Marco potľapkal Ryana po ramene. "Poďme, Evils." prikývli sme. Prišli sme opäť ku autu a nastúpili. Marco naštartoval a vyrazili sme ku nám, do Evil's home.
"To bola paráda!" tešil sa Jessie sediac na sedačke. Otvoril si plechovku s pivom, vyložil nohy na stôl a odchlipol si.
"Myslíte, že je po nich?" s náznakom strachu sa pýtala Sam.
"Čo sa bojíš?" Jay si ju stiahol na kolená a obmotal ruky okolo jej pásu.
Tento príbeh nájdeš aj na Wattpade