Enny (•Ms Sweetie•)

"Alison...zlatko, povedal som ti, že dnes príde, dobre?"

"Sľubuješ?"

"J- ja"

"Justin..."

"S- sľubujem."

AKO JEJ MÔŽEM SĽÚBIŤ NIEČO, ČOMU SÁM NEVERÍM?

*Z pohľadu XY*

"Kedy tam už budeme?" Vzdychla a pozrela na Mika, ktorý mal sklopený pohľad šikmo na zem a pri chôdzi občas kopol do zeme, akoby sa potreboval upokojiť.

"Čo?" Trhol hlavou smerom ku nej. Vôbec ju nepočúval. Mal plnú hlavu myšlienok a to nie je dobré. (Ako pre koho.)

"Že kedy tam budeme." Z povzdychom zopakovala otázku.

"O nedlho."

"Koľko je hodín?" Spýtala sa.

"Hm?"

"Mike, čo sa deje?"

"Nič. Len mi povedz, na čo si sa pýtala."

"Koľko je hodín?" Skrčila obočie. Mala pocit, že sa čosi deje.

"O dvadsať minút osem." Prikývla.

"Mike..." začala, no bála sa reakcie a tak sa zarazila. "Vlastne nič." Povedala rýchlo, no už bolo neskoro.

"Nie, pokojne hovor." Snažil sa o úsmev, sám nevedel prečo. Má ju nenávidieť a toto má byť pomsta. Nechcel si dať opäť zlomiť srdce, lenže- kto by to čakal?

"Prepáč."

"Čo?"

"Prepáč."

"Za čo?"

"Za všetko."

"To ja by som sa mal ospravedlniť." Povedal ticho, takmer nepočuteľne, no ona to počula až priveľmi jasne. Niečo takéto bolo z jeho strany nezvyčajné. Ešte nikdy sa jej takto otvorene neospravedlnil a ona bola z toho teraz mierne v rozpakoch. "Keď som videl, že si šťastná, mal som ťa nechať. Myslel som, že keď ťa zničím, bude mi lepšie, ale nie je."

Rozbúchalo sa jej srdce a dokonca mala pocit, že má motýliky v bruchu. Nechcela niečo také cítiť. Toto cítila k Justinovi a je nemožné, aby to cítila k obom, zvlášť po tom, čo jej spravil. A nie len jej, ale aj Alison a Justinovi. Chcela si vyhodiť tie skreslené myšlienky z hlavy, ale nešlo to. Bola z toho zdesená.

*Z pohľadu Justina*

"Justin, priprav sa. Desať minút."

Prikývol som a hodil som si do úst mentolový cukrík. Prezliekol som sa do bielych jeansov a bieleho trička s véčkovým výstrihom a k tomu som si dal biele Supry.

"Kde je, kurva?" Drgol som do Kennyho, ktorý prechádzal okolo s miskou pukancov. Bolo mi divné, z kadiaľ ich vzal. Aj by som sa ho to spýtal, keby som nebol tak zúfalý, ale bol som.

"Kto?" Prehovoril s plnými ústami.

"Mel! Mala tu byť pred," pozrel som sa na digitálne hodinky zavesené nad dverami, ktoré viedli do zákulisia "asi desiatimi minútami."  

"Len sa priprav, Justin, ona príde." Snažil sa o upokojujúce potľapkanie na mojom chrbte.

"Mhm." Zahundral som a ešte raz som očami nervózne prešiel po číslach na hodinkách.

"Justin, kde si?"

"Tu!" Zakričal som snažiac sa rozpoznať hlas človeka, ktorý odo mňa niečo ZAS chce.

"Zháňa ťa nejaký poliš. Je tam, na začiatku zákulisia." Ukázal prstom smerom k hlavným dverám.

"Kurva." Zamumlal som a sklonil som hlavu. Nevedel som, či sa tešiť, alebo plakať.

*Z pohľadu XY*

Dej sa zaplietol. Mike a Mel sú stále nedohľadne a polícia nenašla žiadne stopy, hoci obkľúčili niekoľko kilometrov lesa popri ceste. Navyše ich videlo pár svedkov ako sa vášnivo bozkávajú uprostred ihličnanov na malom vyšliapanom chodníčku a hneď to oznámili polícií, no nikto sa nepriblížil, lebo sa bál Mika, ale ktosi odovzdal na polícií fotku ich "lesnej hry" (ha-ha, kto to asi bol?). Hneď, ako dôstojník Willden dostal hlásenie, že videli tých dvoch, nasadol do auta a rýchlo šiel za Justinom. Vie však dôstojník Willden o ich "lesnej hre"? A ak áno, dozvie sa to Justin? Isto by nebol nadšený z tejto šťavnatej novinky. Plánujú si založiť rodinu a myslia to vážne...ak sa však do Melinho života nezapletiem ja. Lenže, ja sa do jej života zapletiem. Už teraz sa s ňou môžem zahrávať. A užívam si to.

*Z pohľadu Mel*

"Čo to bolo?"

"Čo bolo čo?" Nadvihol obočie a obmotal ruku okolo môjho pása.

"Ten zvuk! A zas. Počuješ to?"

"Je to len lístie."

"Toto sú Maldivy,  je teplo, je leto. Nemám pocit, že tu má čo šušťať."

"Nestresuj."

"Mike..."

"Nie, vážne! Neboj sa."

*Z pohľadu Justina*

"Ahoj Justin."

"Dobrý."

"Mel je blízko svedkovia ju videli."

"A čo ten ko- únosca?"

"Nič. Keď ho uvidíme, zatkneme ho...a pôjde do chládku."

"Dobre."

"A Justin? Asi by ťa niečo zaujímalo."

"Č- čo sa stalo?" Podišiel som bližšie k nemu zatiaľ, čo on sa hrabal v taške. Napokon vytiahol fotku. Nevidel som ju presne, záber bol rozmazaný. Rozprestrel ju.

"Toto. Pochybujem, že ona za to môže, ale pevne mu zviera ruku. Tu. Vidíš? Ale mohlo to byť všelijako. On je jej bývalý. Zistili sme si o ňom pár vecí."

"Ako sa volá?"

"Mike Clarkson." Prikývol som.

"Poznáš ho?"

"Nie."

"Myslel som si. Vieš, on je v tej spodnejšej vrstve. Predáva drogy a pár krát už sedel."

"Za čo?"

"Za predaj drog a..."

"A?"

"Vraždu."

"Čo?! Koľko dostal za vraždu, že je už vonku?!"

"Šesť rokov, ale keďže bol neplnoletý, ale mal už občianky, dostal polovicu. Má dvadsať dva rokov. Von sa dostal minulý rok. Od vtedy nesedel."

"Ale čo ak jej ublíži?"

"Pobozkal ju. Neublíži jej."

Bezmocne som prikývol. "Dobre." Povedal som neprítomne a sadol som si na koženú sedačku. Mike Clarkson. Naozaj je to jej ex? Chalan, ktorý mi predal marišku je ex mojej frajerky a uniesol ju?

"Dobre. Nechám ťa."

"Mhm." Prvý krát mi bolo jedno, či mám, alebo nemám nagélované vlasy. Prešiel som si cez ne až na krk, kde som sa poškriabal. Mike Clarkson položil ruky na moje dievča! On kurva nevie, s kým sa zahráva?

"Scooter, Scooter!" Vyskočil som zo sedačky snažiac sa nájsť toho idiota.

"Čo chceš?"

"Zruš konc..."

"Nie." Skočil mi do reči.

"Prečo?"

"Vidíš tých ľudí?" Odhrnul kúsok čiernej plachty, aby som nakukol do haly. "Prišli len kvôli tebe. Všetci sú na tom tak, ako Mel pred...možno rokom."

"Ale ten kretén ju pobozkal."

"Justin!"

"Chápeš to? Čo ak chce jeho?"

"Justin!"

"Čo ak to dieťa je jeho?"

"Justin!"

"Čo?"

"Stačí! Záleží ti len na nej, alebo ti naozaj záleží na Beliebers, ako to tvrdíš?"

"Jasné, že mi na nich záleží!"

"Tak nebuď debil a choď spievať."

"Ale..."

"Povedal si, že ti na nich záleží. Choď!"

*Z pohľadu Mel*

"Prečo bežíme?"

"Poliši."

"Nie, nechaj ma, pusti ma, nechcem bežať!" Snažila som sa zastať, ale nešlo to. Pevne mi držal ruku a bežal. Obzrela som sa, doháňali nás. Vtedy ma niečo napadlo. Nenápadne som prešla kúsok doľava tak, aby Mike bežal oproti stromu. Spravila som to v takej chvíli, že by spadol tak, či tak.

"Čo robíš do riti?" Pustil mi ruku a opatrne si chytil ranu, ktorú mu spôsobil konár. Teraz, alebo nikdy, pomyslela som si, otočila som sa  a bežala som smerom k policajtom. Lenže Mike sa spamätal a bežal za mnou. Zrýchlila som, aj on zrýchli. Pomaly ma dobiehal. Zakopla som a udržala som sa, no to už ma chytil.

"Clarkson? Zostaňte stáť a dajte ruky za hlavu. Všetko, čo poviete môže byť použité proti vám."

Pustil ma. Uľavilo sa mi. Pribehla som k policajtovi stojacemu pri aute.

"Ahoj, Mel. Som strážnik Johnson. Rozprával som sa s Justinom, keď ťa uniesli. Sadni si do auta, odvezieme ťa za ním. Zajtra prídeme za tebou do vilky, kým odídete do Kanady a doriešime pár vecí."

"A on pôjde iným autom?"

"Samozrejme." prikývla som a sadla som si dozadu. Dvere zostali otvorené.

*Z pohľadu XY*

Všetko bolo v poriadku. Na pár sekúnd. Irónia osudu, nič s tým nespravíš. Keby si Mike neuvedomil, že Mel vlastne miluje, nikdy by neutiekol policajtovi a nevytiahol Mel z auta. Lenže on si to uvedomil. Asi preto to spravil. A čo mel? Tá sa nebránila. Zdá sa vám to hrozné? Šokujúce? Nespravodlivé? To nie je všetko. V strážnikovi Johnsonovi sa niečo ozvalo. Bolo to zlo? Nie, asi skôr spravodlivosť. Mel nie je také neviniatko, na aké vyzerá. Možno je to tak trochu aj mojou zásluhou. Je to mrcha. Zahráva sa s dvoma srdcami a to sa mi nepáči. Len čo sa dostane k Justinovi- a postarám sa o to, aby to bolo ešte dnes- ukážem jej, že

existuje niekto taký, ako som ja. Potom bude ešte len plakať. A nie len ona.

*Z pohľadu Mika*

"Ideme tam spolu, ako sme sa dohodli."

"Áno." Povedala ticho. Bola vystresovaná.

"Všetko dobre dopadne." Chytil som ju za ruku a preplietol som si s ňou prsty.

*Z pohľadu XY*

Takže všetko dobre dopadne, hej? Veľmi vtipné. Ona sa možno dostane k Justinovi, ale to neznamená, že všetko dobre dopadne. Debilita ľudstva je až priveľmi veľká.

*Z pohľadu Mel*

Prišli sme pred halu.

"Maj sa, Mel. Uvidíme sa."

"Uvidíme sa." Cítila som túžbu pobozkať ho a za to sa nenávidím!

Otočil sa a stratil sa mi z dohľadu. Všetko to tak rýchlo ubehlo a na konci to vzalo strašne rýchly spád. Hlavne posledných pár hodín.

Zhlboka som sa nadýchla.

"Mel!" Vykríkol Kenny a vtisol si ma do náručia. Skoro som sa udusila.

"Pozor." Rukou som zi chytila ranu. Koľko tu už stojí a čo všetko už videl? A ako vedel, že prídem? Videl Mika? Len to nie!

"Aha, prepáč." Ustúpil o krok dozadu a pozrel sa na mňa, akoby som išla zahnať tretiu svetovú vojnu.

"Kde je Justin?"

"Spieva."

"Aha."

"Poď." Chytil ma okolo pliec a potlačil ma dopredu. "Najskôr nájdeme ošetrovateľku."

"Chcem byť s Justinom. Potrebujem ho." Pípla som. Vošli sme do budovy.

"Vieš čo?"

"Nie."

"Do you want to be One less lonely girl?" Zoširoka sa usmial.

"To nemôžem, Kenny. Ja s ním môžem byť aj inokedy. Tie dievčatá nie."

*Z pohľadu XY*

"Som si istý, že Justin si želá, aby si bola jeho OLLG ty." Povedal Kenny. A bola to pravda. Justin sa nevedel sústrediť na nič iné, ako na ňu. Celý koncert si vôbec neužíval. Chcel, ale nemohol. Mel má naňho až priveľký vplyv.  (Ľutujem ho.)

*Z pohľadu Justina*

"Who want to be One Less Lonely Girl?" Zakričal som do publika. Pravdepodobne automaticky. Beliebers sa rozjačali. Tanečníci postavili na pódium stoličku a halou sa ozvala melódia. Začal som spievať. Tiež automaticky.

Tak strašne chcem zabiť toho kokota. Je od nej starší o päť rokov!  Ako sním mohla byť?

Už som videl ako sa otvárajú dvere a na pódium ide dievča. Vedel som, že to nie je  Mel, ale aspoň som mohol byť v blízkosti niekoho, kto ma má rád, aj keď ja ju nepoznám. Periférne som videl, ako si sadla. Tanečníci spravili pár krokov, ktorými sa dostali bližšie ku mne a zapojil som sa do choreografie. Jeden z nich mi podal venček z kvetov a spievajúc som podišiel k tomu dievčaťu. Keď som ju videl, prestal som spievať. Pohľadom som zachytil jej modré oči a blond vlasy, potom jej tvár a postavu. Napäto sedela a hľadela na mňa. Na veľkej obrazovke za pódiom sa objavil záber na nás. Bol tak priblížený, že som mal možnosť vidieť každý odstávajúci vlas na mojej hlave. Hudba prestala hrať, Beliebers prestali spievať a tlieskať. Zostalo ticho. Úplné ticho. "Mel?"

*Z pohľadu Mel*

"Justin." Pozrela som sa naňho. Mala som pocit, že je ešte krajší a dokonalejší ako pre tými troma dňami, ktoré sa mi zdali ako večnosť. Ruky sa mi roztriasli a srdce mi začalo búchať viac, než keď sme to prvý raz robili.

Urobil krok ku mne, potom ďalší a ďalší, až bol celkom blízko. Chytil ma za ruku.

"Mel." Šepol. Jeho hlas sa ozval halou, no on si to zrejme nevšímal. A vtedy  sa to stalo. Pobozkal ma. Na koncerte. Pred všetkými. Beliebers začali jačať. Myslela som si, že zomriem od šťastia.

*11:46 PM, vila, Maldivy*

"Som šťastný, že si so mnou. Chýbala si mi." Nežne ma pohladil po sánke.

"Aj ty mne." Vzdychla som a pritisla som sa bližšie k nemu. "Kde je Alison?"

"S Kennym. Stráži ju, aby sme mali čas len pre seba."

"Ako ten čas využijeme?"

"Ja myslím, že viem."

"Som tehotná..."

"Ešte môžeš, budem opatrný."

"Hmm, tak dobre." Šepla som, perami som sa obtrela o jeho ucho. V tom mu zazvonil mobil.

"Nezdvihneš to?"

"To je esemeska. Prečítam si ju neskôr."

"Dobre." Rukou som mu zašla pod tričko a prechádzala som mu po jeho vypracovanom bruchu.

Znova mu zazvonil mobil. Vyzeral, akoby si to ani nevšimol. Znova zazvonil. A znova, a znova, a znova.

"Ktorý kokot mi nedá pokoj?" Zavrčal a vzal si mobil do ruky. Na tvári sa mu objavil šokovaný výraz. Alebo skôr neprítomný? Alebo nahnevaný?

*Z pohľadu XY*

Ten chlapec je z nej tak mimo, že sa pozrie na mobil, až keď mu pípne mobil devätnásť krát? No to je jedno. Hra sa začína. A čo to znamená? Že aj keď je Mel nevinná, spravím z nej mrchu. Len dúfam, že Justin sa spamätá a nebude jej odpúšťať úplne všetko.

Tento príbeh nájdete aj na Facebooku

•Ms Sweetie•