From misery to happy end... part 54 - Hi, I'm pregnant.
"Zlatko, ideš?" Justin namňa zdola kričal.
"Idem!" Vzala som si ešte mobil a zbehla som dole.
"Tak poď." Zamkol dvere a nasadli sme do auta.
"Si nervózny, zlatko?"
"Čo?"
"Či si nervózny."
"Nie, ani nie."
"Neverím ti. Nespievaš si, nerozprávaš a tak pevne ma stískaš, že mi čoskoro odpadne noha."
"Pochop to, sú to tvoji starkí."
"Áno, sú." Usmiala som sa. "No nič ti nespravia. Zoberú ťa. Si to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť, Justin."
"Si tehotná."
"No...to by mohol byť problém..." na to som vôbec nepomyslela. Starká ma neraz poúčala, že až po svadbe, aj keď ja som si bola istá, že sex chcem okolo šestnástky.
"Tu zaboč do prava a tamto je ten dom."
O chvíľu sme zastavili a vystúpili sme z auta. Justin ma chytil za ruku a vystúpili sme na terasu ku dverám.
"Zaklop."
"Mhm." Opatrne som zaklopala a stisla som Justinovi ruku. On mi dal jemnú pusu. Hneď mi bolo lebpše. Je tak sladký.
"Už idem," kričala starká a dvere sa otvorili.
"Melanie?"
"Kto je to?" Pristúpil ku nej starký.
"Srdiečko." Usmial sa.
"Poďte dnu," pozvala nás starká. Všetci sme si sadli do obývačky a ona položila na stôl koláče a malinovku.
"Starká, starký, toto je Justin."
"To je tvoj chlapec?"
"Áno."
"Teší ma." Usmial sa na nich.
"Vyzeráš ako ten chlapec z plagátov, čo má Melinka vo svojej starej izbe."
"To je on." Chytila som ho za ruku a preplietli sme si prsty.
"Ako to?"
"Láska na prvý pohľad, teta." Povedal Justin.
"Ste zlatí."
"A ešte je tu jedna vec..." chcela som to mať za sebou. Obaja sa na mňa s očakávaním pozreli. "Ja...som tehotná. S Justinom čakáme bábätko." Justin ma pobozkal na líce a usmial sa na mňa.
"Melka, veľa sme sa o tom rozprávali, ale keď si takto šťastná..."
"Som, starká. Som veľmi šťastná. Justina naozaj veľmi milujem."
"A ja milujem Mel."
"A kedy sa to narodí?" Zaujímal sa starký.
"O osem mesiacov." Chytila som si bruško a Justin ma pohladkal na stehne.
"Zlatko, nechceš sa ísť pozrieť na moju starú izbu? Poď!"
"Dobre." Ťahala som ho na koniec chodbičky a otvorila som dvere. Vôbec nič sa tu nezmenilo. Plagáty na stenách, nálepky nalepené na nábytku, dokonca aj môj stolík s Bieber vecami v rohu izby. Kvôli tým veciam som brigádovala.
"Ty kokos." Zasmial sa Justin. "To je môj ksicht. Je úplne všade! Jéj, Someday a Girlfriend! A Under athe Mistletoe. A My World. A toto je...hrnček?"
"Ten som dostala od Kris na pätnáste narodeniny. Vidíš? V jednom srdiečku je tvoja fotka a v druhom moja."
"Mr. Bieber and Mrs. Bieber." Prečítal nahlas. "A toto?"
"To je BieberBook."
"Čo je v tom?"
"Pozri sa sám."
Otvoril to na prvej stránke. Bolo tam veľkými fialovými písmenami napísané: JUSTIN BIEBER - MY FUTURE HUSBAND.
Justin otočil stránku a čítal: "Dnes som sa rozhodla založiť si túto knihu. O chvíľu začína premiéra Never Say Never. Nejdem tam. Aj tak tam Justin nebude, takže je to jedno."
Potom otvoril kdesy v strede.
"Neďaleko nášho mesta má dnes Justin koncert. My World Tour. Nejdem tam. Nemám prachy. Všetko z brigády som si odložila, ale mala som málo, tak som si kúpila tričká s Justinovou tvárou. Aj keby som tam šla, by si ma nevšimol. Strašne by som chcela byť OLLG. Chcem len aby vedel, že existujem a že stojím pri ňom, nech sa ztane čokoľvek."
"Zlatko." Odložil knihu a pobozkal ma. "Milujem ťa a viem, že si pri mne."
"Viem, že to vieš. Tiež ťa milujem."
"Vidíš to? Never Say Never."
"Asi som si ťa vysnívala."
Tento príbeh nájdete aj na Facebooku