From misery to happy end... part 53 – Sexy breakfast
"Máme dom pre seba. Dva dni. Zajtra pôjdeme za Usherom."
"Ako povieš, miláčik.“
„Čo teraz?“
„Chcem spať.“
„Je deväť hodín.“
„Som unavená.
„Tak poďme. Poďme do izby.“ Usmial sa na mňa.
„Nejdeme do sprchy?“
„Nechce sa mi. V sprche sme už boli.“
„Dobre.“ Povedal a zapol telku.
„Kedy pôjdeme za tým Usherom?“
„Niekedy po obede, možno na až večer. Ale nebudeme dlho. Sľubujem.“
„Dobre. Vieš. Lebo chcela by som ísť za babičkou a deduškom. Sľúbila som im, že budem chodiť za nimi. To ešte vtedy, keď som sa od nich sťahovala. Nebola som tam. Od vysvedčenia ani raz. Mohli by sme ísť do obeda a mohli by sme zostať aj na obed. Potešia sa.“ usmiala som sa.
„Teda, teda! Mohla si aj skôr povedať. Nie je od teba pekné, že si nesplnila to, čo si sľúbila.“
„Viem. Nemusíš mi to vyčítať. Zajtra to chcem zmeniť.“
„Ešteže tak.“
Prezliekla som sa do pyžama a zabalila som sa do periny. Justin ma hladkal po vlasoch. Pri jeho dotyku a zvukoch telky som zaspala. Zobudila so sa až ráno. No – ráno, ako ráno. Ešte len svitalo, no mne sa už nechcelo spať. Bolo šesť. Skoro. Opatrne som sa vymotala z pod periny a po špičkách som zišla dole po schodoch. Najprv som sa napila, lebo som bola príšerne smädná. Chcela som sa aj najesť, lenže v chladničke nebolo takmer nič. Vzdychla som. Vybrala som sa zas hore. Potichu som sa obliekla, umyla som si zuby a jemne som sa namaľovala. Pozrela som do peňaženky. Kreditka tam bola. Nezabudla som si ju doma. Od začiatku prázdnin som ju totižto ani raz nepoužila. Nemala som dôvod. Och môj Bože! Začala som sa cítiť zle, že Justin do mňa isto vrazil kopu prachov a ja nič. Je na čase napraviť to. Rodičia určite neprišli na to, že peniaze sa mi tam týždenne posielajú aj tak. Bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú naštvaní. Je tam trvalý príkaz a pri ich príjme si nemajú šancu všimnúť pár stoviek týždenne. (Mimochodom – tam teraz musím mať riadnu čiastku!)
Do tašky som si vzala peňaženku, mobil a kľúče. Akurát ešte nemám vodičák a tak musím ísť autobusom. Tým som teda poriadne dlho nešla! Vzala som si náhradne kľúče položené na botníku a čo najopatrnejšie som zamkla. Išla som rovno na zastávku. Autobus prišiel okamžite, no ja som nemala lístok a tak som si ho kúpila pomocou SMS. Vystúpila som až pri nákupnom centre. Niektoré obchody boli už otvorené, no tie, čo som potrebovala ešte nie. Najprv som šla teda do potravín. Dlho som stála pri regáloch a premýšľala, čo spravím na raňajky, no potom som zbadala obrovskú Nutellu! Vzala som rovno tri. Potom som vzala veľa, veľa jahôd a šľahačky. Kúpila som aj nejaké pečivo, aby sme aspoň niečo mali, syry, šunku, zeleninu a ovocie. Potom som sa rozhodla, že na večeru si navaríme bolónske špagety, keďže Justin ich má tak rád. Zobrala som potrebné suroviny a ponáhľala som sa k pokladni. Neodolala som a po ceste som prihodila ešte jedny jahodové kondómy a tri balíčky cigariet.
Všetko vpohode prešlo, no pri cigaretách sa zastavila.
„Koľko máš rokov?“
„Sedemnásť.“ Nehodlala som klamať.
„Odkiaľ si mi povedomá?“
„Som Melanie. Melanie Beadles.“
„Vážne?“
„Hej.“
„Dokáž to a tie cigarety sú tvoje.“
„Čo chcete?“
„Podpis.“
„Koho?“
„No tvoj.“
„Mám tu aj Justinove podpis karty. Možno sa nájde aj jeden od neho, ak si môžem vziať aj vodku.“ Chvíľu na mňa vyjavene hľadela, no potom prikývla. Podpísala som sa a prihodila som aj jeden Justinov podpis. Tie podpiskarty som mu zhrabla vtedy na koncerte. Zaujímavé, aké hovadiny ma napadajú pri takých vypätých situáciách, ako bola hentá.
Všetko som zaplatila a išla som sa pozrieť, či už sú obchody otvorené. Neboli. Ale svietilo sa tam a predavačky tam boli tiež. Najprv som sa vybrala do obchodu Supra. Zaklopala som na presklené dvere. Keď ma tá baba videla, skoro odpadla. Hneď mi aj otvorila.
„Ty si Mel, však.“
„Mhm.“
„Čo tu robíš? Chcem povedať, čo tu robíš teraz. Čo tak skoro?“
„Ani neviem. Nechcelo sa mi spať.“
„Super! Odfotíš sa so mnou?“
„Iba ak mi pomôžeš vybrať päť párov pre Justina a päť pre mňa.“
„Ja mám vyberať topánky pre Justina Biebera? Ja ťa milujem!“ výskala. Páni! Tak takto som vyzerala, pri pohľade na jeho fotky?
„Tak sa pustime do toho! Musím ísť ešte vedľa kúpiť nejaké oblečenie a potom musím utekať domov spraviť raňajky, kým sa Justin zobudí.“
„Samozrejme! Takže tieto, tieto, tieto, tieto a tieto.“ Ukázala na päť párov. Fialové, červeno – čierne, zlato – čierne, biele a čierne.“
„Fíha! Dobrý výber! Sama by som nevybrala lepšie. Sedia na jeho štýl dokonale. Takže beriem tie, čo si ukázala. Číslo...“
„Viem, aké má číslo topánok!“ povedala podráždene. Akoby by bola úplne normálna a samozrejmá vec vedieť číslo topánok Justina Biebera. Akoby bolo trestné nevedieť to.
„A pre mňa?“
„Fialové, ružové, červené, biele a čierne s trbliekami?“
„No daj.“
„Číslo?“
„Číslo?! Jeho vieš a moje nie? To je drzosť!“ rozhadzovala som rukami. Asi jej neunikol môj úškrn a začala sa smiať.
„Tridsať deväť?“
„Že či! No šup, šup, nech to stíham!“
„Nejde ti to.“
„Čo?“
„Hrať sa na takúto pipku.“ Zasmiala sa. „Si Belieberka. To sa nezaprie.“
„Héj!“
„A nie je to tak?“
„Radšej mi ich už daj, nech môžem ísť.“
„Fajn.“ Prevrátila očami a nablokovala mi to. Zaplatila som a keďže mi pomohla z výberom, odfotila som sa s ňou.
„A dáš mi tvoje číslo?“
„Nie je to trochu osobné?“
„Ale no tak, veď som ti pomohla.“
„Fajn.“ Nadiktovala som jej ho a zdúchla som skôr, než bude chcieť vedieť číslo mojej podprsenky. Vedľajší obchod otváral o päť minút a predavačka nebola ani trošku zhovievavá. Musela som jednoducho počkať a tak som si zapálila. Keď konečne otvorila, hneď som vpálila dnu. Už bolo osem hodín. Mám maximálne dve hodiny na to, aby som nakúpila oblečenie, išla domov a nachystala raňajky. Pobrala som nejaké veci pre mňa aj pre Justina, zaplatila som a utekala som na zastávku. Pozrela som sa na mobil. Žiadny neprijatý hovor, nezháňal ma, takže ešte spí. Na autobus som však čakala dobrých desať minút, čo mi narušilo plány. Vystúpila som na našej zástavke a trielila som domov (dočasný). Opatrne, veľmi opatrne som odomkla. Tašky som položila na kuchynskú linku. Vybrala som si tri veľké plytké taniere, na ktoré som porozotierala Nutellu. Teda, na každý jednu. Na to som poukladala jahody a dala som tam strašne veľa šľahačky. Keď to bolo hotové, povybaľovala som ostatné veci do chladničky a špajze. Taniere som rozložila na tácku a zamierila som do izby. Položila som ich na stôl vedľa notebooku a vrátila som sa ešte po tašky s oblečením a topánkami, ktoré som položila ku skrini. Rýchlo som sa prezliekla späť do pyžama a vliezla som pod perinu. Musela som zaspať, pretože ma zobudil zvuk tečúcej vody z kúpeľne. Posadila som sa a rozhliadla som sa po izbe, pretože mi nebolo celkom jasné, či sa mi to celé len snívalo, alebo nie. Nesnívalo. Tácka bola položená na stole, úplne nedotknutá a tašky pri skrini, presne tak, ako som ich tam hodila.
Justin vyšiel s kúpeľne len s uterákom okolo pása.
„Dobre ránko, zlato.“ Usmial sa a dal mi pusu.
„Tam,“ ukázala som na stôl, „sú raňajky.“
„Mňam.“ Oblizol si pery.
„Neoblizuj si pery, lebo sa roztečiem.“
„Pojeb ma, zlatko.“
„ Drž hubu.“ Zasmiala som a tácku som preložila na posteľ. „A ozaj. Tu máš.“ Položila som pred neho šesť tašiek. Tie boli jeho. Ostatné sú moje.
„Čo je to?“
„Pozri sa.“
„To je pre mňa? Čo z toho?“
„Všetko. Len si to pozri.“
Najskôr vybral krabice s nápisom Supra. Hneď mu zažiarili oči.
„Tie sú perfekné!“ tešil sa ako malé decko. Potom si pozrel aj to oblečenie. Boli tam aj njaké šiltovky a slnečné okuliare.
„Ako si vedela môj pin? A ako si našla moju kreditku?“
„Zlatko, mala som svoju kreditku. Snáď si nemyslíš, že by som bola nakupovať za tvoje peniaze a navyše bez opýtania.“
„Prepáč. Nie som na to zvyknutý. Ďakujem“
„Nemáš zač.“
„Ale od teraz máš prísny zákaz nakupovania. Ja som tu na to aby som ťa rozmaznával.“
„Justin...“
„Neargumentuj.“ Žmurkol na mňa. „Toto tričko je bombové.“ Zmenil tému. Ukázal na sivé tričko s čiernym nápisom: Učiteľ sexu. Prvá hodina zdarma. „Oblečiem si ho.“
„Neopováž sa!“
„Čo?“
„Nedopraješ mi pohľad na...toto?“ ukázala som na jeho tehličky.
„Hmm.“ Zas si oblizol pery. „Pojeb ma.“
„Fakt?“
„Mhmm.“
„Fajn!“ vyzliekol mi pyžamo a ja som zostala len v spodom prádle.
„Načo to máš oblečené?“
„Čo?“
„Spodné prádlo.“
„Bola som nakupovať.“
„No a?“
„Nepreháňaj to. Na ostro chodiť nebudem.“
„A predo mnou?“
„To by šlo.“
„Pozri na tie sexy raňajky.“
„Vidím.“
Oblizol si pery. Zas. „Mám nápad. Ľahni si, zlatko.“
„Niečo my hovorí, že to nebudú obyčajné raňajky.“
„Uhádla si.“ Stiahol mi nohavičky, odopol podprsenku a odhodil ich preč. „Zatvor oči.“ Spravila som, ako povedal. O chvíľu som ucítila na svojej pokožke niečo studené. Jahoda. Potom jeho dych. Dýchal zhlboka a pomaly sa približoval bližšie a bližšie až sa nimi dotkol mojej pokožky. Jazykom prechádzal po mojom bruchu, pri čom zanechával vlhkú stopu. Zjedol tú jahodu a pobozkal ma.
„To je ako všetko?“
„Chceš viac?“ vyjavene sa na mňa pozrel.“
„Blbá otázka, zlatko. Ležím tu, na tvojej posteli, som úplne nahá a ty sa zmôžeš len na toto?“
„Si zlá.“
„A sexy.“
„Oh, to áno.“
„Aj ty si.“ Strhla som mu uterák. „A on tiež, tak makaj. Najeme sa potom.“
„Super.“ Roztiahol mi nohy a do pusy mi vopchal....jahodu (vy úchylačky :DDDD) potom začal pracovať jazykom a prstami.
„Preskoč tú predohru, prosím.“
„Nie!“
„Ale ja nechcem!“
„Ja áno.“
„Vieš čo? Dobre. Ľahni si a nefrfli.“ Asi mu nebolo celkom jasné, o čom točím, ale poslúchol ma.
Jerry. Stál. A poriadne. Najprv som ho chytila do rúk. Nie veľmi pevne, aby ho to nebolelo. Začala som s nimi hýbať hore dole.
„Mel, ty si sa bláznila. Neprestávaj.“
„Neprestávam zlatko, toto je len začiatok.“ Usmiala som sa a vložila som si ho do úst. Najskôr som oblizla len špičku a pobozkala som ho. Potom som si ho vopchala do úst a makala som. Hore, dole, hore, dole...
"Oh, Kristepane, rýchlejšie!" Kričal. Nerobilo mi veľký problém poslúchnuť ho. Zrýchlila som.
"Už, už!" Hulákal. Prevrátila som očami. Ako môže jeden chlap tak kričať?
"Hovorím ti, že už!" Mykla som plecami. Presne ako som čakala, vypustil to. Prehĺtla som to. Čakala som, že to bude hoŕšie. V skutočnosti to nebolo až tak tragické.
"Kde si sa kurva naučila toto?"
"Neviem."
"Poď sem." Hodil ma na chrbát, roztiahol mi nohy a rovno do mňa vnikol. Trochu som zakričala, lebo to bolo príliž tvrdo, no nevadilo mi to. Začala som sa hýbať proti nemu.
"Ja už budem, Mel."
"Aj ja!"
"Už!" Zakričali sme naraz a odpadli sme od seba. Chvíľku sme to rozdýchavali a potom sme sa k sebe pritúlili.
"Vieš, že ťa milujem?"
"Viem to."
"Tak, kde si sa ro naučila?"
"Tu a teraz."
"Že sa ti to bude chcieť niekedy zopakovať?"
"Keď budeš dobrý." Pobozkala som ho a prešla som mu cez vlasy.
"Si tak dokonalá."
"Som len tvoja."
"A ja len tvoj."
Tento príbeh nájdete aj na Facebooku