Enny (•Ms Sweetie•)

"Ahojte diváci, fans, haters, Beliebers." Preglgol som. "Uniesli mi frajerku. Mel, ak ma vidíš, alebo počuješ, odkazujem ti, aby si zostala silná. Milujem ťa. Obzvlášť sa bojím o naše deti. S Alison, našou adoptívnou dcérou chodím všade, ochraňujem ju, ale Mel je tehotná. Chcem vás len poprosiť, pomôžte mi, pomôžte Mel, našim deťom." Zotrel som slzu, ktorá mi vypadla z pravého oka, pravdepodobne pre to, čo som povedal. Kameraman vypol kameru. Bol v zjavnom šoku.

"Justin..."

"Ďakujem, že ste prišli. Alison spí v spálni. Idem."

"Čau, drž sa."

Otočil som sa, prikývol som a zodvihol dva prsty na pozdrav. Opatrne som privrel vchodové dvere, zamkol som a potichu som sa prezliekol do pyžama. Vkĺzol som pod perinu a bojoval som s túžbou zaspať. Nemohol som. Mal som jej plnú hlavu. Bál som sa...oh kurva, tak veľmi som sa bál.

*Z pohľadu Mel*

"Ty si fakt tehotná! Takže ten kokot ťa nabúchal. No ja skapem."

"Skap."

"Počúvaj dievčatko, nie si náhodou nejako priveľmi opovážlivá?"

"Som tehotná, ty kokot. A tiež som taká, aké správanie si zaslúžiš ty vyjebanec." Sladko som sa usmiala.

"Si kurevsky sexy."

"Oh, ja viem, to len ty si špatný."

"Drž hubu, kurva."

"Ako povieš, Mike."

"Čo?"

"Och, nie. Robím si piču. Budem si robiť čo chcem. No tak, pusti ma z tejto diery, ty imbecil."

"Zabudni."

"Dobre. Takto ti to poviem. Idú po tebe poliši, fanúšikovia, média, o pár minút budú vedieť aj tie úbohé deti v Afrike, že si ma uniesol a že som tehotná, zabiť ma nemôžeš, lebo budú všetky  generácie tvojich špatných detí pykať za tento vyjebaný trápny únos a pravdepodobne dostaneš doživotie. Keď ma pustíš, nič na tom aj tak nezmeníš. Možno jedine to, že nebudeš hniť v base do konca tvojho skurveného života. A aby som nezabudla. Vážne si si myslel, že si zašukáš? Poviem ti, si dobre naivný. Aj keby som nečakala dieťa, by som ti nedala. Myslím, že si odsúdený na sexovanie v bordeli. A poviem ti, takto si dojebať život, chlapče...a to všetko kvôli mne! Som poctená!" Tvárila som sa, že ma to dojalo.

"Suka."

"Tiež myslím, že skončíš na psychiatrií."

"Keby som tu mal pásku, tak prisahám, že ti ju omotám okolo huby, do piče!"

"No tak sa rozhodni! Okolo huby, či do piče?"

"Oh, kurva, mala by si sa naučiť sklapnúť v nevhodných situáciách."

"Nemyslím si. Keby som držala hubu, vopcháš do mňa toho tvojho červíka a ja potratím."

"Skap."

"Nie."

Pokrútil hlavou a vyšiel von. Kurva, čo tu robím? Kam som sa to dostala? Do údolia malých penisov? Chcem ísť späť! Justin sa o mňa určite bojí. A čo Alison? Ako poznám Justina, už to nahlásil médiam. Tiež nechápem, na akú riť ma tu tento vyjebanec drží. Snáď si nemyslel, že si len tak unesie dievča, ktoré chodí s najvyhľadávanejším človekom na svete a bude s ňou sexovať dni a noci! Vážne by sa mal dať liečiť! Po pravde, nie je mi jedno, že som tu. Beriem to hrdinsky, koniec koncov Mika poznám, ale kto vie, či si niečo nešňupol? Možno sa z neho stal psychopat, alebo sériový vrah!...Kriste! Som tak naivná! Áno, určite je z Bohom zabudnutého kokota sériový vrah! Čo ak mi vymyl mozog, alebo ma otrávil?...To asi nie, však? Keď som sama, premýšľam nad riadnymi kokotinami.

*Z pohľadu Justina*

Do piče, do piče, do piče! Chcem spať! Pozrel som sa na hodinky oproti posteli položené na drevenej komode vedľa plazmy. 1:08 AM. Nech ti nejebe! Zajtra mám koncert! Vstal som. Pravdepodobne zo zúfalstva. Prešiel som do kuchyne. Zo skrinky na pečivo som si vybral vodku Ketel One. Nalial som ju do decového pohárika. Keď som na dne, nebudem trapošiť s poldeckákmi. Pohár som si vzal so sebou a sadol som si na sedačku v  obývačke. Všade tma. Ani som sa neobťažoval zapnúť svetlo. Nemo som hľadel do vypnutej obrazovky telky. Okno bolo mierne pootvorené a záclona viala podľa vetra. Šum mora hral v rytme s klopkajúcimi kvapkami dažďa dopadajúcimi na okná a dvere. Odpil som si. Striaslo ma. Zazvonil mi mobil. Kurva, už počujem jeho ďalšiu trápnu otázku. Je tehotná? Oh, nie! Myslím, že nosí v maternici tri oriešky pre Popolušku! Mal som sto chutí mu to povedať.

Zodvihol som.

"Áno?"

"Pán Bieber? Máme svedkov. Videli čierne auto v susednom meste."

"Idete tam?"

"Poslali sme tam chlapov."

"Dobre. Keď budete vedieť viac, som na telefóne."

"Samozrejme."

Bez pozdravu som zložil. Aké profesionálne! Ten skurviak ju uniesol do susedného mesta. Je to pán! Celé je to tak absurdné!

Dajte mi niekto facku a preberte ma z tohto sci-fi sna, lebo prisahám, že niekoho jebnem palicou do gulí. Neviem, prečo mi zrovna táto myšlienka, alebo iná pripomenula, že v šuplíku mám ešte odloženú trávu, ale ďakoval som za ňu Bohu. Vybral som ju, no potichu. Ušúľal som si jointa vyšiel som na terasu. Zapálil som si. Potiahol som. Nechal som prúdiť to svinstvo mojim telom.

Och, kurva, som už v rauchy alebo vidím policajné auto? Tak, či tak, zahasil som to, aspoň budem mať na neskôr. Pre istotu som to ukryl späť do šuplíka.

"Pán Bieber?" Strážni Johnson sa blížil ku mne. Najhoršie bolo, že som si nebol istý, či je to výplod mojej fantázie, alebo tu ten policajt stojí živý, z mäsa a kostí rovno predo mnou.

"Áno?" Spýtal som sa. No a čo? Maximálne si ľudia z vedľajšej chatky pomyslia, že som drbnutý a trpím samomluvou.

"Našli sme to auto."

"Aha. A to ste mi nemohli povedať do telefónu?"

"Išiel som okolo a myslel som, že nebudete spať."

"A zastavili ste sa na pohárik." Doplnil som ho.

"No, vlastne..."

"Tak poďte. Mám ešte vodku, pivo a víno."

"Nemôžem piť v službe."

"Myslím, že môžete."

"Pán Bieber..."

"Ale no tak, na čo tie formality? Hovorte mi Justin. A teraz poďte."

"Pán Bieber!" Vykríkol o čosi hlasnejšie."Ste pod vplyvom omamných látok?"

"Drbe vám?"

"Mal by som už isť." Pokrútil nado mnou hlavou. Kývol na pozdrav a odišiel. Pneumatiky zapišťali, keď prechádzal cez zákrutu.

Kurva! Som ja ale sprostý idiot! Dlaňou som si prešiel cez vlasy a kopol som do vyčnievajúceho dreva na podlahe. Áno, Justin! Povedz mu aj o tej vodke, aj o mariške! Veď v pohode! Kriste! Som kokot. Vošiel som dnu, zabuchol som dvere, ktoré viedli na terasu a vošiel som do spálne. Ali sa zamrvila a obrátila sa z boku na chrbát. Vkĺzol som pod perinu. Pohľad mi padol na to desivé stresujúce číslo, ktoré svietilo na červeno pri komode. 3:16 AM. Justin, spi, spi! Prikazoval som si.

*Pred tým pohľadu Mika*

Pôvodne som si myslel, že tú suku unesiem a spravím s ňou veci, na ktoré nikdy nechcela ani len pomyslieť, lenže ten priteplený kokot ju miluje a hľadá ju. A navyše- ona má nechutne veľkú hubu. Myslel som, že ma jebne!

Frustrovane som rozkopol hrsť kamienkov na zemi a zahľadel som sa do tmavého lesa predo mnou. Z vrecka na jeansoch som si vybral krabičku už otvorených Marlboriek, vybral som si jednu cigaretu a zapálil som ju. Poriadne som si potiahol a vyfúkol som perfektný krúžok dymu. Bezradne som pokrútil hlavou.

Zrazu som počul čosi húkať. Chytil som sa za spánky. Isto mi len hučí v hlave z toho stresu, pomyslel som si. Prudko som zatvoril a otvoril oči. Húkanie prestalo. Vydýchol som. Pozrel som sa smerom ku skladu. Zrazu sa mi všetko zdalo tak absurdné. Rozmýšlaľ som, prečo som ju vlastne uniesol. Čo tak hrozné mi spravila? Áno, bola sviňa, že odišla, ale nebola jediná, čo to spravila. Bolo to snáď pre to, že som ju mal- že ju mám celé dni na očiach? Že je šťastná po boku iného? Cítim k nej niečo?...Mike, kurva, na čo to myslíš? Vzdychol som. Zúfalo som sa snažil vyvrátiť moje tvrdenie. Bojoval sám proti sebe.

A zas tie sirény. Prisahám, že som si nič nedal! Po chvíli sa ku nim pridali aj svetlá. Osvetľovali štrkovú lesnú cestičku, ktorá viedla z lesa Boh vie kam. Prv som uvažoval, či je to niekto z mesta, ale keď som videl na aute nápis "POLÍCIA", zahodil som cigaretu a rozpučil som ju podrážkou tenisky značky Puma. Rýchlo som vbehol do skladu. Odomkol som reťaz o ktorú bola priviazaná a hodil som po nej oblečenie.

"Na, obleč si to. Rýchlo!" Tvrdo som povedal. Zrazu mi ten tón hlasu nesedel.

"Čo?"

"Pohni, kurva!" Zvrieskol som. Neochotne sa postavila.

"Otoč sa." Povedala. Vypleštil som oči. "No tak, makaj, kurva! Chceš aby som sa obliekla. Otoč sa!" Zvrieskla. Modlil som sa, aby nás nenašli. Za normálnych okolností by som jej vypičoval do ksichtu, ale teraz som bol rád, že robí, čo chcem. Otočil som sa.

"Môžeš." Povedala po chvíli. Schmatol som ju za zápästie a ťahal som ju preč.

"Čo to...." začala. Zakryl som jej ústa rukou a stiahol som ju za roh. Opatrne som vystrčil hlavu, aby som sa pozrel, či tu sú poliši. Vtedy som si uvedomil, že som kurevsky sprostý. Ani som si nedal falošnú ešpézetku. Chodili okolo môjho auta s baterkou a foťákmi a obzerali si ho akoby to bol zvláštny druh Indického chrobáka.

"Do piče!" Šepol som.

"Čo je?" Zvrieskla. Rýchlo som sa schoval za roh, keď som počul kroky blížiace sa smerom ku nám. Potiahol som ju za ďalší roh tak, že sme boli zozadu budovy- ak sa to dá nazvať budovou. Počul som zašušťanie lístia na mieste, kde sme stáli pred tým. Bol tam jeden z policajtov. Lenže- na moje zdesenie- sa zjavne rozhodol, že prejde sklad dookola a preskúma okolie, takže sa vybral zas našim smerom. Mal som šťastie, lebo sa dalo prejsť popri kríkoch až k lesu, kde by nás pre tmavú noc a žiadne osvetlenie nebolo vidieť. Potiahol som ju smerom ku kríkom, keď zakopla a spadla na zem. V duchu som ju preklial. Lenže, nemohol som na ňu čakať. Chytili by nás oboch a to som nechcel. Sám som zašiel za kríky a učupil som sa tam. Melanie sa zbierala zo zeme a vyťahovala si drievka z vlasov. Narovnala sa.

"Mike?" Skríkla. Kurva!... Keď si myslela, že nie som na blízku (ha-ha!) bolo vidno, že sa potešila. Ponaťahovala sa. Vtedy som zistil, že niečo nie je správne. Poliš sa blížil ku nej, ona k nemu...pomoc! Sledoval som ich so zatajeným dychom. Stretli sa. Mel zvískla.

"Melanie?" Prekvapene sa spýtal. Nepáčilo sa mi, kam to smeruje. Stiahol som ju k sebe. Okamžite som ju ťahal na koniec krovia a potom do lesa.

"Čo to robíš?!" Nahnevane zjapala. "Mysela som, že ma nepotrebuješ!"

"Pôjdeš čoskoro domov. Ale prídeš bez dôkazov. Spravím to tak, aby ťa našli a mňa nechytili."

"Ale oni by ťa mali chytiť! Si jedno veľké pomstychtivé egoistické prasa!...počkaj..." založila si ruky na prsiach "nič nehovor. Viem, čo povieš." Prižmúrila oči. "Drž kurva hubu." Zatiahla piskľavým hlasom naznačujúc úvodzovky.

"Si ty ale múdra!" Z hlboka som sa nadýchol a vydýchol. "Ale vieš čo?" Posmešne som sa spýtal. "Mám tu nôž a nemám problém ho znovu použiť." Zákerne som sa zasmial.

"Oh, už sa mi trasú kolená, Mike."

Pousmial som sa. Čisto a otvorene. V tom úsmeve nebol hnev, ani nenávisť... Presne túto vetu vtedy povedala.

"Chceš ho? No tak, vezmi si ten ovládač!" Behala dookola po hotelovej izbe a veselo rozhadzovala rukami. "Tak ma dobehni!"

"Neboj sa, zlatko, už idem! Chytím ťa skôr, než si myslíš!" Rozbehol som sa proti sedačke, aby som ju preskočil, no potkol  som sa a rozvalil som sa na operadle.

"Si v poriadku?" Dobehla ku mne a chytila mi tvár do rúk.

"Nie." Sťažka som sa nadýchol.

"Čo ti je?" Zhrozila sa. Bola vystrašená.

"Tuto ma to hrozne štípe." Sikol som a chytil som si peru pravým ukazovákom.

"Tak možno, keď spravím toto, bude to lepšie." Krásne sa na mňa usmiala. Pomaličky sa ku mne približovala, až sa naše pery spojili. Dobre vedela, že ma nič nebolí, no tak isto túžila po tom bozku, ako aj ja. Odtiahla sa.

"A teraz mi daj ten ovládač!" Vykríkol som. Hneď sa s vyskotom rozbehla naprieč izbou.

"Chytím ťa, hodím ťa na posteľ a potom si s tebou budem robiť čo chcem!" Zasmial som sa a bežal som za ňou.

"Už sa mi trasú kolená, Mike!" Podskočila na mieste a keď videla, že sa približujem, pokúšala sa schovať do šatníka. Bolo to tak roztomilé, že som prestal behať, podišiel som ku nej, obmotal som si ruky okolo jej pása a zaboril som si hlavu do jej pleca.

"Dúfam, že to nie je zas nejaká hra, ako získať ten ovládač." Zachichotala sa potichu.

"Nie." Zamrmlal som. Pobozkala ma na krk.

"Milujem ťa." Šepol som.

"Aj ja teba." Vydýchla a pohladila ma pod tričkom na bruchu. Cítil som sa šťastne. Pravdepodobne som bol najšťastnejší človek na svete.

"Č- čo je?" Pokrčila obočie. "Čo sa usmievaš?"

"Nič." Sklonil som hlavu a oprel som sa o strom.

"No tak, len to povedz. Chcem počuť na čo myslíš...vlastne, ak vôbec myslíš."

"No...uhm..." preglgol som. Zrazu sa mi s ňou ťažko hovorilo.

"No..." Rozhodila rukami. "Tak povieš mi to?" Poklepkávala chodidlom o zem, čo vytváralo šušťavý zvuk.

"Vieš, uhm, no...vieš..."

"Počúvam."

"No, vieš..."

"To si už hovoril."

"No, pamätáš si, keď sme boli v Turecku a...naháňali sme sa..." jemne som sa pousmial a vydýchol som. "A ty si mi nechcela dať ovládač." Prikývla. "Tak vtedy si povedala tú istú vetu."

"Akú?" Nahla hlavu doľava.

"Povedala si: Už sa mi trasú kolená, Mike! A potom...chcela si sa schovať do šatníka. Prišiel som k tebe a ty si ma pobozkala na krk." Spomínal som.

"Tak počkať!" Vytrhla ma z eufórie minulosti. Priznávam, možno som spomínal viac, ako bolo potrebné. "Ty- ty ma miluješ?" Vyvalila oči.

"Čo?! Nie!" Odtlačil som sa od stromu a zahľadel som sa na suché listy na kraji lesa.

"Mike!"

"Hm?"

"Poznám ten pohľad. Bojíš sa! Bojíš na mi niečo povedať! No tak, vyklop to."

"Inokedy."

"Ako inokedy? Potom budeš sedieť! Povedz mi to teraz."

"Vážne ma necháš dať zavrieť?" Opatrne som sa spýtal. Bezradne si prešla cez tvár (vynechala namaľované oči) až k vlasom a potom si spustila ruku k telu.

"Áno." Povedala napokon. "Vyhrážal si sa môjmu dieťaťu, takmer si jej ublížil, pravdepodobne si jej spôsobil psychickú traumu, uniesol si ma, bodol si ma pod rebrá, priviazal si ma o reťaz, držal si ma tam takmer celý deň, vyzliekol si ma, skoro si ma znásilnil a nahučal si na môjho frajera, ktorého nekonečne milujem. Prepáč, Mike, ale sám musíš vidieť, čo mám na mysli. Zaslúžiš si to."

"Mel..."

"Nechcem sa vracať do minulosti, Mike. Chápeš? Mám rodinu, dieťa, priateľa...toto je môj život a ty už doň nepatríš."

"Neviem, čo som si myslel..."

"Ty si nemyslel! To je tvoj problém! Ty nemyslíš! A toto," ukázala na ranu pod rebrom "si spravil z čistej nerozvážnosti! Nechal si sa ovládať hnevom a citmi z minulosti. Otočil si hore nohami celosvetové médiá, políciu, fanúšikov aj obyčajných ľudí len pre to, že nevieš, čo si si myslel, alebo že získaš to, čo si už dávno stratil a už nemôže sa stať, aby si to mal späť?"

*Maldivy, 10:26 z pohľadu Justina*

"Viem, kurva! Som na ceste tak drž hubu!" Hodil som môj čierny iPhone do priehradky medzi prednými sedadlami auta. Od nervov som stláčal volant čoraz silnejšie.

"Oci?"

"Áno zlatko?" Na chvíľu som sa obzrel na Alison do spätného zrkadla.

"Už vieš, čo sa stalo s maminou?"

"Viem. Uniesol ju nejaký jej bývalý frajer."

"A je v poriadku?"

"Dúfam, že áno. Čoskoro ju nájdu, neboj sa." Snažil som sa ju ubezpečiť. Prikývla. Najhoršie na tom celom je, že neverím vlastným slovám. Ten skurviak mal toľko drzosti, že ju uniesol do lesa hneď po tom, ako ju videl poliš. Zastavil som pred halou a spolu s Ali som vystúpil z môjho čierneho Range Rovera. Kľúče som si -pravdepodobne podvedome - hodil do vrecka nových jeansov D&G a v sprievode Kennyho sme sa s Alison dostali popri kričiacich fanúšikoch dnu.

"Vieš, Justin," začal Scooter stojaci ku mne chrbtom v niečom sa prehrabávajúc, hneď po tom, ako som vyšiel na pódium. "mal by si sa viac sústrediť." Otočil sa ku mne, pri čom si takmer buchol hlavu o tyč, ktorá držala jeden z reflektorov. Narovnal sa.

"Scooter..."

"Nie. Si príliš ovplyvniteľný."

"Uniesli moju frajerku!"

"Mal by si sa viac  sústrediť na spievanie." Ignoroval moje slová.

"Povedz mi, čo ti na nej vadí? Môj úsmev, keď som s ňou je pravý! Konečne nemusím hrať pretvárku. Je pekná, milá a úprimná, miluje Beliebers a Beliebers milujú ju. Sme stálou témou v najpredávanejších časopisoch. Mám pokračovať? Myslím, že nie!"

"Pretože keď si s ňou, nesústredíš sa!"

"Nie." Pousmial som sa. "Sústredím sa lepšie, keď som s ňou. Ona je tá, ktorá ma inšpiruje."

"Jednoducho som vedel, že sa to stane! Vedel som, že otehotnie!"

"Tak o toto ti ide? Nechceš, aby bola tehotná? Preto sa jej chceš zbaviť?"

"Justin..."

"Kurva, Scooter, odpovedaj mi!"

"Znie to asi debilne." Povedal ticho. "Ale hej. Vieš, ty si veľmi citlivý."

"Nechaj si to." Odvrkol som.

"Nie, nechaj ma dohovoriť."

"Počúvam."  Prevrátil som očami a zložil som si svoje slnečné okuliare značky RayBan z očí a podal som ich Kennymu.

"Jednoducho sa bojím, že prestaneš robiť to, čo robíš, a odídeš."

"Kam? Čo to kurva trepeš za nezmysli?"

"Nechcel som, aby si bol s ňou! Chápeš? Lebo som vedel, čo k nej cítiš. Vedel som, že skôr, či neskôr budete mať decko - dokonca dve - a...myslel som, že skončíš s vystupovaním."

"Aha. Takže tebe nevadí Mel, ale tá predstava, že nebudeš mať prachy, hej? Ale ja ťa ubezpečujem, že budeš mať z čoho žiť. Lebo aj napriek tvojmu prerastenému egu zostávam." S odporom som sa naňho pozrel a postavil som sa na svoje miesto, kde už čakali tanečníci, ktorý spolu s ostatnými sledovali našu hádku.

"Pusti to." Zakričal som zvukárovi. O pár sekúnd sa halou ozvala melódia k songu As Long As You Love Me. Scooter pomaly, bez slov zišiel z pódia.

*Niekde v lese, 09:14 z pohľadu Mel*

"Justin, choď otvoriť." Zamrmlala som, keď som počula neprestajné búchanie. "Justin," vzdychla som "choď. Spravím, čo budeš chcieť."

"Oh, vážne, krásavica?"

"Mhm." Otvorila som oči.

"Čo len budem chcieť?" Zasmial sa.

"Nie!" Vykríkla som.

"Povedala si to." Palice, ktorými trieskal položil vedľa seba.

"Hej, ale to bolo vtedy, keď som myslela, že som s Justinom."

"Hups!" Na oko šokovane si zakryl ústa.

"Nerob kokotiny, Mike. Chcem ísť za Justinom."

"Dnes má ten skurviak koncert, však?"

"Hej! Daj si pozor na hubu!"

"No tak, má ten koncert, či nie?"

"Pravdaže má! Teda, ak ho nemal včera, ale pochybujem. Myslím, že ho preložil. Ako ho poznám, zavolal polišov a potom zobral Alison preč. Určite nespieval, keď..."

"Drž hubu, do piče! Pýtal som sa len, či má koncert dnes. Nie či ho preložil, alebo čo robil včera, lebo to mi je kurva jedno."

"Takže môžem ísť za ním?"

"Pre mňa, za mňa."

"Chvála Bohu!"

"Bohu? Pustil ťa za ním Boh? Žiadne: Ďakujem, Mike?"

"Nemám ti za čo ďakovať." pokrútila som hlavou.

"Keď myslíš..." mykol plecami a vybral sa akousi cestičkou.

"Hej! Kam ideš?"

"Chceš ísť za Bieberom, nie?"

"Jasné, že chcem!"

"No, tak na čo čakáš?"

"Ale koncert je až o ôsmej. A teraz je" pozrela som sa na digitálne hodinky značky Prada, ktoré som mala na ľavom zápästí "štvrť na desať."

"Lenže policajti mi odtiahli auto, takže ideme po svojich."

"To nemyslíš vážne!"

"Myslím, že máš len dve možnosti." Povedal a odbočil za strom.

"Počkaj ma!" Bežala som za ním. "Ako ďaleko sme?"

"Pár dedín a jedno mesto." Dal si ruky do vreciek a odvrátil pohľad.

"Kriste, Mike..." zamumlala som. "A čo spravím s týmto? Dosť ma to bolí."  Ukázala som na moju ranu.

Mykol plecami. "Neviem."

"Aha, nevieš. Super!" Vykríkla som ironicky.

*Maldivy, 11:14, z pohľadu Alison*

Sedela som pri pódiu na stoličke a hrala som sa na Justinovom iPhone. Keď ma prestala baviť hra, ktorú som hrala, zrušila som ju a na pozadí som  videla Mel. Viem, kedy to bolo. Bolo to vtedy na pláži, keď sa oni dvaja hojdali na sieťach a potom sme stavali hrad, ktorý Mel ozdobila mušľami.

Napadlo ma, že si pozriem jeho fotky. Na prvej fotke bola Mel. Ale nemala toľko rokov, čo teraz. Mala asi trinásť a mala tričko s obrázkom Justina. Usmiala som sa. Aj ja mám podobné tričko. Na druhej fotke bola Mel s Pattie. Na tretej sa s Justinom bozkávali, na štvrtej bola Mel v...spodnom prádle. Ó môj Bože! Takže Mel neklamala, ako je to s tým, z kadiaľ pochádzajú  bábätká! Boh vie, čo spolu stvárali! No, vlastne viem, keď je tehotná. Hnus!

"Zlatko? Čo to robíš?"

Strhla som sa. Rýchlo som zatvorila fotky a zablokovala som mobil. Podala som mu ho do ruky. "Hrala som sa."

"Uhm, no, dobre." Skrčil obočie a pomaly si ho odložil do vrecka. "Volali mi z policajnej stanice. Kenny ťa postráži. Musím tam ísť."

"A neodvezieš ma za Jazzy? Chcela by som sa s ňou hrať."

"Oni už dnes odlietajú, Alison. Musíš vydržať s Kennym." Čupol si ku mne a chytil ma za ruky. "Neboj sa. Keď sa vráti maminka, pôjdeme do Kanady, dobre?"

"Mhm."

*12:31, z pohľadu Mel*

"Kde sme? Len mi nehovor, že sme sa stratili!"

"Máš pocit, že ti niečo hovorím?"

"No tak, Mike! Stratili sme sa?"

"Nie! Len...si nepamätám cestu." Zamrmlal.

"Aha. Takže sme sa stratili. Prečo sa jednoducho nespýtaš na cestu?!"

"Lebo."

"Vieš čo? Fajn! Tak sa spýtam ja!"

"Jebe ti, kurva?"

"Čo? Prečo?"

"Si momentálne najvyhľadávanejšia osoba pravdepodobne na celom svete! Vôbec ti nepríde divné, že nejdeme po chodníku ako normálni ľudia, ale v lese, aby nás len tak niekto neprichytil?"

"Keby som bola sviňa, idem tam a spýtam sa. Buď rád, že si natrafil na takú dobrosrdečnú osobu." Posmešne som pokrútila hlavou.

*Policajná stanica Maldivy, 12:47, z pohľadu Justina*

"Kde je strážnik Willden?"

"Rovno, doprava a tretie dvere."

"Ďakujem." Kývol som na pozdrav a šiel som podľa pokynov. Zastal som pred tretími dverami, ako som mal. Ešte raz som si prečítal tabuľku pri dverách: Kancelária- strážnik Willden. Zaklopal som.

"Ďalej." Zvolal. Vkročil som dnu a zabuchol som za sebou dvere. "Posaď sa." Povedal, odvrátil pozornosť od papierov, v ktorých sa prehraboval a posunul sa na kancelárskej kolieskovej stoličke tak, aby bol oproti mne.

"Prišiel som hneď, ako som mohol. Čo sa stalo?"

"Len pokoj. Dostali sme hlásenie. Pár svedkov videlo Mel a chlapa, ktorý ju uniesol v neďalekých lesoch, niekde za susedným mestom."

"Čože?" Prudko som sa postavil zo stoličky.

"Sadni si, Justin." Povedal pokojne. Neochotne som si sadol. "Odtiahli sme mu auto, aby sa nedostali ďaleko."

"Kriste!" Zúfalo som si prešiel cez vlasy a potiahol som sa za končeky.

"Pokoj. Policajné jednotky sledujú okolité územie. Do večera ju máš."

"Mám koncert." Spanikáril som.

"V poriadku. Som istý, že niečo vymyslíme."

"Uhm, tak ďakujem."

"Nemáš zač. Prepáč, že som ťa prehnal, ale pochop- tieto veci sa neriešia po telefóne."

"Chápem a ešte raz ďakujem. Keby niečo, som na telefóne."

"Samozrejme. Ozvem sa."

"Dovidenia."

"Ahoj, Justin."

*Za susedným mestom, 13:04, z pohľadu Mel*

"Bolia ma nohy." Sťažovala som sa. "Neodnesieš ma?"

"Uhádla si. Neodnesiem. Keď chceš ísť za ním, šliap a nesťažuj sa."

"Si zlý."

"Viem to." Mykol plecami a z vrecka na čiernych jeansoch vybral krabičku Marlboriek a zapaľovač. Jednu cigaretu vybral z krabičky, zapálil si ju a priložil si ju k ústam. Potiahol.

"Vieš," začal. Pozrel sa na zem a rozkopol hrsť kamienkov. "Myslím, že mu nechýbaš. Vlastne by si..." každým slovom vyfukoval dym.

"Mala zostať s tebou?" Nadvihla som obočie.

"Správne! Niekto tu je múdry!" Vykríkol a zastal. Tiež som zastala. Opatrne sa ku mne priblížil. Jednou rukou ma chytil ma za bok, druhou stále držal cigaretu a oprel si bradu o moje rameno. "Nemal som ťa vtedy nechať odísť."

"Mal si. Spravil si správnu vec."

"Nie. Keby som ťa zastavil, to dieťa mohlo byť moje." Dotýkajúc sa môjho brucha vzdychol.

"Ale nie je. Je Justinove a to nezmeníš."

"Mel..." pohladil ma po vlasoch, hánkou sa obtrel o moje ucho, potiahol si z cigarety a vyfúkol hustý oblak dymu.

"Nerob to, Mike." Vzdychla som. Odhodil cigaretu a pozrel sa mi priamo do očí.

"Musím." Dlaňou mi chytil sánku. Druhou rukou ma chytil za šiju.

"Mike..."

"Hm?" Zavrel oči a priložil pery na moje. Nedokázala som sa tomu ubrániť. Tiež som zatvorila oči a nechala som sa unášať bozkom. Možno mal pravdu. Nemal ma nechať odísť. Keby som vtedy neutiekla...kvôli hlúposti!

"Letí, letí. Zjedz ten pukanec! No tak, chyť si ho!"

"Á! Daj ho sem!" Snažila som sa mu chytiť ruku.

"Čo za to?" Prižmúril oči.

"Čo chceš. Ale iba niečo splniteľné!"

"Takú veľkú pusu!" Roztiahol ruky.

"Och, dobre. Potom mi dáš ten pukanec?"

"Uvidíme." Zasmial sa a strčil si ho do pusy.

"Héééj!" Založila som si ruky na prsiach. Chytil ma za ramená a pritiahol si ma k sebe. Spojil naše pery a medzi bozkom mi dal ten pukanec do úst. Usmiala som sa. Po chvíľke sa odtiahol.

"Chcem ešte jeden!"

"Dobre, zlatko." Silno ma objal a chytil ma za zadok.

"Nerob!" Okríkla som ho a zo smiechom som mu zložila ruku dole.

"Keď ty máš taký dobrý zadok."

"Však si ty nadržaný, Mike?" Podpichovala som ho.

"Trošičku."

"Len trošičku?" Šepla som mu do ucha.

"N- nerob. Vieš, ako to dopadne."

"Jasné že viem!" Odtiahla som sa.

"Musím si odskočiť."

"Bude mi smutno."

"Ja viem, láska." Poslal mi vzdušnú pusu a zatvoril sa v kúpeľni. V tom mu zapípal telefón. Podľa všetkého to bola SMS. Zvedavosť mi nedala a pozrela som sa tam. Odblokovala som mu telefón a otvorila som ju.

"som tehotna.ptm sa ozvem." Č- čo? Tehotná? Ako mi to mohol spraviť?

"Som tu, láska." Usmial sa.

"Nechaj si to!"

"Čo sa stalo?"

"Takže tehotná! Správne? Len za to, že ešte nechcem mať sex neznamená, že som ti dala možnosť užívať si s inými! Si prasa!" Hystericky som vykríkla pri čom sa mi z očí rinuli slzy.

"Mel, ale to je moja sestra!"

"Oh, áno, určite! Toto nezahovoríš!"

"Vážne! Zavolaj jej!"

"Nie aj tak bude držať s tebou." Hodila som po ňom ešte jeden znechutený pohľad a tresla som dverami. Utekala som rovno do decáku. Bolo to také sklamanie.

A TERAZ MÁ JEHO SESTRA DVOJROČNÉ DIEŤA!

Odtiahla som sa.

"Toto sa nemalo stať." Slza mi stiekla po líci. "Nemalo!"

"Mel, nikto sa to nedozvie, dobre?"

"Ale mňa to bude zvnútra zožierať."

"Nie. Nebola to tvoja chyba." Zotrel mi slzu, lenže prišla ďalšia a ďalšia a už sa to nedalo zastaviť.

*Maldivy, reštaurácia, 13:56, z pohľadu Justina*

"Chutí?"

"Mhm. Ešte nikdy som nejedla lasange."

"Vážne?"

"Vážne."

"Kam pôjdeme po obede?" Zmenil som tému.

"Neviem." Mykla plecami.

"Zoberiem ťa na jednu peknú lúku. Nie je tam až také hrozné teplo, ako tu. A potom pôjdeme do hračkárstva."

"Supééér!"

Bol som rád, že aspoň nejako som jej mohol zlepšiť náladu.

"Chýba ti maminka?" Po chvíli sa spýtala.

"Áno." Preglgol som. "Veľmi."

"Aj mne." Zosmutnela.

"Ale vieš čo mi povedal ujo strážnik?"

"Čo?"

"Že do večera ju nájdu."

"Naozaj?"

"Mhm."

"A neklame?"

"Nie." Vlastne ma takáto možnosť ani nenapadla. Čo ak to povedal len preto, aby  som bez  menších problémov odspieval koncert?

"Už si viac neprosím." Vidličku a nožík položila vedľa seba na tanier a utrela si ústa do obrúska, ktorý potom zhúžvala a hodila na tanier. To dievča má spôsoby.

"Tak už nejedz." Usmial som sa na ňu a vložil som si posledné sústo do pusy. Tiež som uložil na tanieri vedľa seba vidličku a nožík a utrel som si pusu do servítky, ktorú som pokrčil a hodil na tanier. Keď čašník videl, že sme dojedli, odniesol taniere a na stôl položil malý tanierik s látkovým obrúskom a účtom. Zaplatil som- prihodil som aj niečo navyše a postavil som sa zo stoličky. Chytil som Alison za ruku a vyšli sme na parkovisko, kde sme nasadli do auta.

*14:22, z pohľadu Mel*

"No tak, neplač už." Chytil ma rukou zozadu okolo pása a mierne ma tlačil dopredu, aby som zrýchlila krok a stihla koncert. Neviem, prečo to pre mňa robí, keď mi chcel pôvodne ublížiť. Jeho správanie sa za pár hodín zmenilo o tristošesdesiat stupňov. Ten bozk...

-Ako som mohla?! Prečo?

-Nebola to jeho chyba. Pobozkal ma, no mohla som sa odtiahnuť a teraz by som necítila vinu. Ale nie, ja som sa neodtiahla, namiesto toho som dala do toho bozku všetko. Všetko, čo som s ním za tie roky zmeškala.

-NIE! Nič som nezmeškala. Som s Justinom a som šťastná.

-Tak prečo potom rozmýšľam na Mikeom? Prečo bol ten bozk tak dokonalý? Prečo som pri tom bozku nemyslela na Justina a na NAŠE bozky?

-Je normálne, že keď sa s niekým bozkávam, nemyslím na iného.

-Je to normálne, pokiaľ k nemu niečo cítim.

-Čože? Nie! Ja k nemu nič necítim. Za tie roky som naňho ani raz nepomyslela.

-Možno naňho od teraz budem myslieť. Možno k nemu niečo stále cítim. Koniec koncov- rozišli sme sa pre moju mylnú predstavu. Veď Carolyne porodila svojho syna Noela. Má dva roky a to je to. Dátumy sedia, matika nepustí. MIKE MI NEKLAMAL! TO JA SOM ZODPOVEDNÁ ZA TIE SRAČKY V NAŠOM VZŤAHU!

-Nie sme vo vzťahu.

-Možno nie, no citom neporučíš.

-Hah...akým citom dočerta? Mel, spamätaj sa! MILUJEŠ LEN JUSTINA!

-Prečo som sa potom neodtiahla?

-Ľudia robia chyby a toto je len jedna z nich. Justin sa to nemusí dozvedieť.

-Nemusí, ale mal by sa.

"Nad čím premýšľaš?" Strhla som sa.

"Hm?"

"Pýtam sa, že čo ti behá po rozume."

"Nič." Snažila som sa pôsobiť pokojne, no vo vnútri ma tie myšlienky pálili, ako keď musíš prechádzať po rozhorúčených kamienkoch na pláži zúfalo hľadajúc toalety.

"Mel."

"Hm?"

"Nemôžeš za to, správne?"

"Mhm."

"Fajn. Tak kľud." Ruku posunul nižšie z môjho chrbta. Zamechrila som sa. Prečo to robí ťažšie, než to je?

"Prepáč." Povedal a ruku si strčil do vrecka. V tom mu zazvonil telefón. Zodvihol to.

"Čo je?...hej, kľud brácho....je tu...dám ti ju...žiadne sračky...je v pohode...kludni sa, kurva...fajn..." podával mi telefón. Spýtavo som sa naňho pozrela.

"Bieber." Prevrátil očami. Zaplavil ma neuveriteľný pocit šťastia, no sprevádzalo ho nepríjemné chrčanie v žalúdku.

"Justin?"

"Zlatko!" Vykríkol. "Si v poriadku..." šepol.

"Samozrejme. Ako si vedel M..." zasekla som sa pri Mikeovom nesúhlasnom tvrdom pohľade. "Jeho číslo?"

"Mal utajené číslo, ale vieš...všetko sa dá." Zachichotal sa.

"Mhm."

"Chýbaš mi." Vzdychol. Nevedela som, čo povedať. Aj on mne chýbal...tak veľmi mi chýbal...ale- Mike stál vedľa mňa, nechcela som zraniť jeho city...zas.

Napokon som zo seba dostala: "Aj- ty- mne."

"Konči." Šepol Mike. Prikývla som.

"Čoskoro sa uvidíme. Ahoj."

"Ale..."

Zložila som a mobil som podala Mikeovi. Preskočilo mi snáď? Kto, alebo čo ma jeblo po hlave, že som spravila TOTO VŠETKO? Pokiaľ viem, som tehotná- nie mentálne postihnutá! Ja som predsa nebola s matikárom na kofole, keď sa rozdávali mozgy! To Ashley Peterson z vedľajšej triedy a jej dvaja mladší bratia- dvojičky tam boli.

"Nemusela si ho tak odbiť."

"Záleží snáď na tom?"

"Nie, ale tebe áno. No vieš, nemusela si...kvôli mne."

"Musela. Zničil si ma, zničil si mojich blízkych, ale za to sa k tebe nebudem chovať ako piča. Zvlášť, keď sme spolu kedysi niečo mali." Poslednú vetu som povedala trochu tichšie.

"A už nebudeme..."

"Správne."

"Ale..."

"Mike..."

"Ten bozk nič neznamenal?"

Znamenal! Neviem prečo, ale mám pocit, že moje city voči tebe ešte neochladli. Mám zmätok v hlave a napriek všetkému mi nesmierne chýba Justin.

"Nie."

"Vážne?"

Znamenal pre mňa viac, než si myslíš!

"Vážne."

"J- ja...nechcem tomu veriť, ale budem musieť." Vzdychol.

Nie! Never mi! Klamem, nevidíš to?

"Mhm, asi budeš musieť."

"Takže uzavrieme dohodu. Tento bozk...nikdy sa to nestalo. Platí?"

Nie, nechcem zabudnúť. Bolo tak dokonalé. Ten bozk bol dokonalý.

"Platí."

*Maldivy, v aute na ceste do hračkárstva,16:10, z pohľadu Justina.*

"Tak čo? Páčilo sa ti?"

"Bolo to super! Vôbec tam nebolo tak teplo ako tu."

"To preto, že je to vysoko, vieš?"

"Mhm."

"Máš tie kvetinky?"

"Áno."

"A ako sa volajú?"

"Lúčne kvety."

"Áno." Zasmial som sa. "Ale myslel som to tak, či vieš, ako sa volajú jednotlivo." Na sekundu som sa na ňu pozrel v spätnom zrkadle.

"Toto je Myší chvost, Ďatelina lúčna, Klinček, Praslička roľná, Ľubovník bodkovaný, Skorocel kopijovitý a tieto listy sú Brečtan a Javor."

"Vynikajúco! Hmm, tú Barbie si zaslúžiš."

"Ďakujem." Skromne sa usmiala a pozrela sa von oknom. V tomto je celkom ako Mel. Tiež berie svoje úspechy a chválu ostatných veľmi skromne. Je až neuveriteľné, že nie sú pokrvná rodina.

Hodil som blinker a preradil som sa do vedľajšieho pruhu, kde som tesne minul červenú. Potom som zabočil doľava a zišiel som na parkovisko pred obchodným centrom Abercombie.

"Vystupovať!" Povedal som potom, ako som zaparkoval vedľa miesta pre invalidov. Vystúpili sme a zamkol som dvere.

"Aha." Alison ukázala na cedulu kaviarne Coffie&Joy, ktorá označovala, že je za rohom. "Tam bola vtedy mamina."

V hrdle sa mi spravila hrča. Zobral som si ju na ruky.

"Alison...zlatko, povedal som ti, že dnes príde, dobre?"

"Sľubuješ?"

"J- ja..."

"Justin..."

"S- sľubujem."

AKO JEJ MÔŽEM SĽÚBIŤ NIEČO, ČOMU SÁM NEVERÍM?

Tento príbeh nájdete aj na Facebooku

Enny